facebook

Pôst toleroval ryby, žaby, slimáky či raky

Obdobie pred Veľkou nocou nie je len o odopieraní si jedla a zábavy, ale aj o zlepšovaní vzťahov a dobrých skutkoch. Popolcová streda odštartovala 40-dňový pôst veriacich, ktorý vyvrcholí Bielou sobotou, teda dňom pred Veľkonočnou nedeľou. Kto si však dá

Obdobie pred Veľkou nocou nie je len o odopieraní si jedla a zábavy, ale aj o zlepšovaní vzťahov a dobrých skutkoch. Popolcová streda odštartovala 40-dňový pôst veriacich, ktorý vyvrcholí Bielou sobotou, teda dňom pred Veľkonočnou nedeľou.

Kto si však dá námahu, medzi oboma termínmi napočíta o šesť dní viac, teda 46. Rozdiel je spôsobený tým, že rímskokatolícki veriaci nepovažujú nedele za pôstne dni.

Samotnú Veľkú noc vnímajú kresťania ako svoj najvýznamnejší sviatok. Základ kresťanstva totiž tvorí viera v to, že Kristus vstal v tretí deň po smrti z mŕtvych, čím sa malo uskutočniť vykúpenie sveta a zrodenie nádeje na spásu všetkých veriacich.

Prečo trvá pôst práve štyridsať dní, vysvetľuje evanjelický farár z Málinca Ivan Mucha. „Toľko dní sa na púšti postil aj samotný Ježiš, keď sa tam duchovne pripravoval na svoje verejné účinkovanie. V tom čase mal tridsať rokov.“

Najskôr kalórie, potom striedmosť

Pôst sa spájal s odopieraním jedla či zábavy už v minulosti. Historička a etnologička Katarína Nádaská tvrdí, že „po období konzumácie kalorickej stravy, zabíjačiek, svadieb, fašiangových sprievodov, zábav, plesov a bálov, prichádzal čas skromnosti, kajúcnosti, teda pôstu.“

Podľa nej ho ľudia brali vážne a formy pôstnych úkonov boli rôzne – od odmietania niektorých jedál až po konanie dobrých skutkov.

Ešte pred asi sedemdesiatimi rokmi bol bezmäsitý pôst samozrejmosťou, vraví Nádaská. S mäsom ako takým to však bolo rôzne. V európskych končinách sa síce nejedlo, ale ryby, raky či slimáky mali výnimku. „Šlo totiž o chladnokrvných živočíchov. Preto bola vtedy bežným pôstnym jedlom napríklad kapustnica so žabími stehienkami, ale aj ryby, a to varené, pečené, údené alebo nakladané v soli,“ vysvetľuje odborníčka.

Kým väčšina odmietala najmä mäso, gréckokatolícki a pravoslávni veriaci nechceli ani mlieko, ani syr. Uprednostňovali múčne a zeleninové jedlá.

V pôstnom období dokonca predkovia zvykli meniť riad, v ktorom varili. Väčšina jedál podľa etnologičky vyhovovala aj z hľadiska dnešnej racionálnej výživy. „Pôst teda pomáhal k očiste tela po zaťažujúcich fašiangových dňoch, a pochopiteľne aj k stíšeniu a upriameniu sa k duchovnu.“

Silnou súčasťou pôstu predkov bola snaha o zlepšenie naštrbených medziľudských vzťahov, najmä susedských.

„K dobrým zvykom patrilo odopieranie si drobných radostí – pálenky, fajčenia, pri spoločných stretnutiach sa nespievalo, nehrali sa hry a podobne. Naopak, ľudia pravidelne chodievali do kostola aj na iné pobožnosti, snažili sa konať skutky milosrdenstva či dobré skutky všeobecne,“ tvrdí Nádaská.

Odmieta, že by chodili zachmúrení a s popolom na hlavách, hoci „v stredoveku ani toto nebolo výnimkou ako jedna z foriem pokánia.“

Nezvláda telo, nezvláda skutky

Evanjelický farár Ivan Mucha dnes pripomína, že sa treba venovať telu aj duši. „Napríklad si vo svojom okolí všímať chudobných, trpiacich, smutných, a pomáhať im.“ On osobne počas pôstu jedáva menej, niektoré dni vôbec. Vníma ho totiž nielen ako odporúčanie z Písma, ale aj od lekárov.

„Kto nie je disciplinovaný v ovládaní vlastného tela, nedokáže byť taký ani pri ovládaní svojich myšlienok, slov či skutkov. Niektorí rehoľníci sa postia tak, že istý čas nevyrieknu ani slovko. Aj tým sa možno naučiť netárať do vetra a hovoriť len vtedy, keď to iných obohacuje.“

Podobne to hodnotí katolícky kňaz a jezuita Ladislav Šulík z Centra spirituality Loyola v Ivanke pri Dunaji, pre ktorého je pôst obdobím stíšenia sa, naberania odstupu, hľadania blízkosti Boha a premýšľania nad rôznymi vecami. „Napríklad aj nad tou, že sa pozeráme na kríž a nie celkom rozumieme, ako mohol Boh dovoliť, aby mu zabili syna, a ešte s tým prišlo aj vyslobodenie pre človeka.“

Šulík tiež pripomína, aby ľudia nezabúdali na almužny, teda pestovanie charity, čo človeka vedie k blízkym väzbám s druhými. Napriek modernej dobe si však nemyslí, že z ľudí sa postupne vytráca duchovno a pôst stráca svoj pôvodný význam.

„Menia sa len prejavy nábožnosti, čo je prirodzené. Ľudia sú aj dnes vnímaví a otvorení Bohu, pričom hľadajú zmysel života aj cez poctivé prežívanie pôstu.“

ico

Čo jedli počas pôstu naši predkovia

Kalkýš – archaické jedlo z pšenice a jačmeňa. Zmes sa polievala, až sa objavili klíčky. Potom sa drvila na drevenej doske, precedila cez sitko a riedila vodou. Vznikla tekutina podobná mlieku, ktorá sa zahustila ražnou šrotovou múkou v pomere 1:1. Výsledkom bola kaša, ktorú opäť zriedili vodou, a ktorú potom zapiekli na pekáči. Kalkýš mal chrumkavú kôrku, vo vnútri bol kašovitý. Čím dlhšie stál, tým bol sladší a šťavnatejší. Plnil aj sociálnu funkciu – na jeho prípravu sa dávali dokopy viaceré domácnosti, každá prispela časťou obilia. Piekol sa na týždeň vždy u inej rodiny.

Kyselica – varila sa z ovsenej múky, šrotu, vody a zvyškov starého chleba. Suroviny sa zmiešali a nechali vykvasiť, zákvas sa precedil cez sitko a zahrial. Ak sa zahustil múkou, vznikla polievka, nezahustený sa pil ako nápoj.

Brija alebo čír – do litra vody sa vysypal kilogram múky a za varu sa to miešalo do zhustnutia. Potom sa kaša osolila a pridal ľanový olej.

Chudobnica – veľmi obľúbená, skladala sa zo zemiakov, cesnaku a cibule, ktoré sa zapiekli v peci.

Tatarčené pirohy – pripravovali sa z pohánky, jedli sa najmä na východnom Slovensku.

Kaše – boli základom nielen pôstnych jedál, dokonca sa hovorilo: „Kaša, matka naša“. Konzumovala sa cícerová, pohánková, grisová (krupičná), jačmenná, kukuričná (tengeričanka alebo kukuričanka). Medzi modernejšie patrila ryžová s cukrom a škoricou.

Polievky – napríklad hrachová s geršľou (krúpami), kyslá šošovicová alebo fazuľová, cesnaková, paradajková, zemiaková, bôbová, kapustová bez mäsa.

Kyslá kapusta – jedla sa so zemiakmi, fazuľou či haluškami.

Lokše – pôstne jedlo najmä pre deti. Ide o placky zo zemiakov a múky, ktoré sa opiekli na nasucho rozpálenej platni, potreli slivkovým lekvárom, stočili a posypali makom či cukrom.

zdroj: Katarína Nádaská, historička a etnologička

Ďalšie články z rubriky Zaujímavosti


  1. Treťoligové Šurany odvolali trénera 83
  2. Mesto požiadalo o príspevok na rekonštrukciu materskej školy 82
  3. Žiak predával v škole marihuanu 80
  4. FOTOGALÉRIA: Rozlúčková slávnosť šurianskych maturantov 73
  5. Súťaže ObFZ Nové Zámky 44
  6. Drevený hlavolam zvládnete vyrobiť aj na jedno posedenie 37
  7. Podgurážený vodič zdemoloval stĺp, našťastie nikoho nezrazil 33
  8. Útočné rady posilní Róbert Varga z MHC Martin 32
  9. Zdravotníčkam udelili prestížne ocenenie 29
  10. Prichytený priamo pri čine. Zlodej sa pokúsil ukradnúť úle v Palárikove 26

Najčítanejšie správy

Nové Zámky

Treťoligové Šurany odvolali trénera

Milan Pavlovič už nie je trénerom nováčika

Mesto požiadalo o príspevok na rekonštrukciu materskej školy

Mesto Nové Zámky podalo žiadosť o nenávratný finančný príspevok na projekt zvýšenia energetickej efektívnosti budovy materskej školy.

Žiak predával v škole marihuanu

Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície obvinil z drogovej trestnej činnosti len 14 ročného chlapca.

FOTOGALÉRIA: Rozlúčková slávnosť šurianskych maturantov

Čerství absolventi školy obdržali maturitné vysvedčenia z rúk riaditeľky.

Súťaže ObFZ Nové Zámky

Ako sa hralo naposledy

Blízke regióny

Nadzemný tunel bude drahší. Nemocnica musela vrátiť dotáciu

Problémy sú aj s výstavbou heliportu na streche pavilónu. Bude mať veľké meškanie.

Karhan bez servítky skritizoval systém v Spartaku

Tlačová konferencia po poslednom zápase sezóny medzi Spartakom Trnava a ViOnom Zlaté Moravce sa niesla v znamení emócii. Jarábek skritizoval správanie trnavskej nemocnice, Karhan celé vedenie Spartaka.

Riaditeľ školy, na ktorej boli Slovenskí branci, podľa inšpekcie pochybil

Ministerstvo pripravuje materiál, ktorý pomôže školám zorientovať sa.

Štefanka končí s kariérou, pri hokeji však zostáva

Nitriansky hokejista získal počas bohatej 23-ročnej kariéry dva tituly. Jeden vo Francúzsku, druhý v rodnej Nitre. Trikrát si zahral na MS.

Kraj ocenil najlepších zdravotníkov. Dve ceny išli do levickej nemocnice

Ocenenie získali aj zástupkyne levickej nemocnice - vedúca sestra gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Eva Moravská a primárka oddelenia klinickej biochémie Vlasta Macková.

Všetky správy

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa vekom mení sexualita?

Kvalita sexuálneho života každým rokom čoraz viac závisí od psychiky milencov.

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

V roku 2008 vláda schválila rekonštrukciu objektu. Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

Pri požiari bytovky v Prešove evakuovali tridsať ľudí

Horelo na sídlisku Sekčov, po uhasení sa ľudia vrátili domov, nikto sa nezranil.

Sudca Hrubala: Podozrenia na politické objednávky sú vždy, Súdnu radu treba otvoriť

Proreformné združenie sudcov Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank. Jeho podpredseda JÁN HRUBALA hovorí o neochote sudcov robiť zmeny.

Kam vyraziť