facebook
„ZA PLOTOM“ SA HRALO DIVADLO A UPEVŇOVALI PRIATEĽSTVÁ

Drop neprežil. Medzinárodné priateľstvo detí áno

V kultúrnom dome v Bánove 20. júla odohrali historicky prvé poločné divadelné predstavenie detí zo Slovenska a detí z Bosny a Hercegoviny.

Príprava spoločného predstavenia v prírodnej rezervácii Dropie.

BÁNOV. Podľa slov jedného z hlavných garantov projektu Za plotom Petra Cvika, vznikla spolupráca s deťmi z mesta Bihać (západná Bosna a Hercegovina) náhodou. Časté pracovné cesty do Sarajeva i jeho vzťah k tejto krajine už vyústili do organizovania detských táborov. Po dva roky do nich vyberal talentované deti zo sociálne slabších rodín zo Sarajeva, pre ktoré bol výlet na Slovensko odmenou za vynikajúce výsledky v škole.

Na jednej zahraničnej ceste sa zoznámil so Senadom Zanačićom – Zanem, riaditeľom Divadla mladých z Bihaća. Z nápadu prepojiť miestnu divadelnú komunitu s balkánskou vzišiel úspešný medzinárodný projekt zameraný na herectvo a divadlo, ktorý sa realizoval od 16. do 20. júla v areáli SEV Dropie v Kolárove.

Za letom do Bihaća

Pred spustením projektu sme sa koncom júna spolu s Petrom Cvikom a režisérom Divadla 10vkruhu Bánov Ondrejom Remiášom vybrali na prvé projektové stretnutie do Bihaća. Prebiehal tam XIV. ročník kultúrneho festivalu Bihaćko ljeto (Bihačské leto). Vznikol len tri roky po ukončení občianskej vojny v bývalej Juhoslávii (1995), v čase, keď ľudia poznačení vojnovými udalosťami prahli po kultúre.

Mesto bolo počas vojny na Balkáne (1992 –1995) obliehané, zahynulo tu 7 400 obyvateľov. Na festival, ktorý si za štrnásť rokov vybudoval svoje renomé, dnes prijímajú pozvanie významní umelci z celej krajiny (slávni herci Rade Šerbedžija, Filip Juričić, DJ Marko Nastić a známe srbské kapely). Bihačania žijú celé tri týždne kultúrou – koncertmi, divadlom, výstavami. V historických uličkách mesta, pulzuje fantastická atmosféra a radosť.

V miestom divadelnom stánku nás srdečne vítal Zane so skupinkou mládežníkov ničím sa nelíšiacich od tých našich. Cítili sme sa ako doma - možno až dovtedy, kým sme si neuvedomili, že viacerí z nich sa narodili ešte počas vojny. Stále bývajú v panelákoch dostrieľaných od samopalov. Dnes v nich okrem stôp od guliek vidieť pestované muškáty.

Divadelníci nás previedli šesťdesiattisícovým nočným Bihaćom. Po bohatej večeri z tradičných srbských jedál (syr kajmak, čevabčiči, pečené jahňa, tradičný dezert tufahija) a pohári graševiny sa jazyková bariéra prelomila. Po pár dňoch strávených v Bihaći, kde sme nebadali žiadny náboženský či iný rozdiel medzi bosniackym Moslimom alebo Srbom, sme z Bosny a Hercegoviny odchádzali ako „z domu domov“.

bihac1_res.jpg

Paneláky s dierami po guľkách zdobia dnes muškáty. (Bihać)

Spoločná reč – spoločná cesta

Štyria fundovaní lektori Roman Mihálka (herec, pedagóg v ZUŠ Levice, moderátor), Štefan Jurča (herec, režisér, pedagóg v ZUŠ Levice), Simona Nyitrayová (režisérka, dramaturgička, o.i. i nová tvár dramatického odboru v ZUŠ N. Zámky) a Ondrej Remiáš (režisér, scenárista) sa odhodlali počas jedného týždňa nacvičiť divadelnú inscenáciu s 25 deťmi (12 z Bosny a Hercegoviny, 13 zo Slovenska). Práca nebola jednoduchá. Deti sa nepoznali, bola medzi nimi jazyková bariéra, nikdy predtým nehrali divadlo a nestáli na javisku.

Aj preto sa lektori pri tvorbe predstavenia sústredili hlavne na to, čo deti baví. Pozorovali ich pri práci, aby mnohé prvky správania – dorozumievania sa medzi dvoma národnosťami mohli zakomponovať do divadelného celku.

„Scenár sa tvoril priamo na mieste. Držali sme sa toho, čo máme na Slovensku a v Bosne spoločné a čo odlišné. Cieľom tábora bolo naučiť sa základom „života“ na javisku a dorozumieť sa - keď to nepôjde rukami-nohami, tak aj po anglicky,“ povedal s úsmevom O. Remiáš. Činoherná režisérka S. Nyitrayová pôsobila v tábore aj ako prekladateľka. S deťmi z Bosny sa dorozumievala po anglicky.

„Nacvičili sme to, čo sme cítili a videli okolo seba, no hlavne sme sa pri tom bavili. Základná téma bola spolupráca a prekonávanie rozdielov medzi nami, ktoré sme zažívali spolu každý deň. Chceli sme nájsť spoločnú reč a spoločnú cestu,“ povedala o predstavení.

Na farme u dropa

Mohli by sme si myslieť, že divadelný tábor sa bude od iných odlišovať. Na „dropej farme“ ako sa areálu SAV Dropie pri Kolárove hovorí, sa však dodržiaval prísny tvorivý režim. Ten narúšali len pauzy na občerstvenie, a vtedy bolo veselo. O servis sa starali herci z Divadla 10vkruhu Eva Šimunková a Marián Bujdák s bratom Radovanom.

„Na večeru sme im uvarili salámu s chlebom a párky,“ smeje sa Eva na otázku, čo deti večerali. Výber menu nebol ľahký. Ako Eva – inak vyhlásená za najlepšiu kuchárku v tábore – dodala, dukátové buchtičky s čokoládovým pudingom deťom z Bosny nechutili. Viete prečo? Chýbal im chlieb, ktorým oni zajedajú takmer všetko. Chlebom zachránili aj nátierky - tých bolo za hrniec. Nechýbali ani bosniackymi deťmi obľúbené jaje – vajíčka na rôzne spôsoby. Marián im raz na raňajky pripravil praženicu z deväťdesiatich vajec!

„Za plotom“ sa zabávalo i tvrdo pracovalo. Herecké dielne s deťmi vo veku osem až šestnásť rokov boli viac-menej nepretržité, lektori pracovali individuálne na každom hercovi. Využívali kulisy, ktoré boli poruke, sledovali, ako sa deti bavia, aké priateľstvá či lásky vznikajú. To všetko potom preniesli do humorného divadelného predstavenia Otis Tarda...alebo drop neprežil, my áno! Veselo bolo divadelníkom a humor ich neopúšťal ani vtedy, keď inscenáciu, naskúšanú na trávnatej ploche farmy, mali v piatok preniesť na javisko domu kultúry v Bánove.

bihac6_res.jpg

Premiéra divadla v Bánove.

Otis Tarda aj o spájaní národov

Slávnostná premiéra sa začala minútou ticha za detské obete vojny na Balkáne. Príhovorov a gratulácií bolo dosť. Ako sa píše v bulletine k predstaveniu, veľké veci vznikajú v ťažkých podmienkach, ale sme radi, že máme komu poďakovať. Akciu podporilo Divadlo 10vkruhu a Divadelná čajovňa a kaviareň Kľúčik.

Inscenácia Otis Tarda (drop fúzatý) ukázala naozaj to, čo nám sľubovali lektori. Skutočný príbeh detí z Bosny a Hercegoviny u nás, ich prijatie, nadviazanie priateľstiev i lások s deťmi zo Slovenska. Život mládeže, ich spoločné problémy i znaky národov sa spojili hlavne v etudách, kde športoví nadšenci na oboch stranách pokrikovali slogany ich krajiny.

Víťazné hymny „Hajmo Bosno Hercegovino“ a „Nech bože dá“ zotreli hranice medzi národmi. V závere, rovnako ako to bolo v skutočnosti, deti nechceli, aby sa ich noví priatelia vrátili späť do svojej krajiny.

Divákom sa ani po záverečnej scéne nechcelo veriť, že predstavenie skončilo. Tak živo a reálne vykreslené emócie a vzťahy z javiska sa preniesli minúta po minúte do skutočného života.

Prvý historický krok

Aj Zane bol premiérou nadšený, dokonca neskrýval slzy dojatia. „Toto je prvý historický krok pre Bosnu a Herecegovinu, aj pre Bihać. Určite chceme v spolupráci pokračovať. Chceme, aby deti zo Slovenska prišli k nám, spoznali naše obyčaje, krajinu. Želám si, aby, toto priateľstvo trvalo dlhé roky a spájalo ho nielen divadlo, ale aj folklór a šport. Vlastne všetko, čo spája národy v Európe.“

Spolupráca medzi dvoma krajinami týmto predstavením teda nekončí. Podľa slov P. Cvika už koncom augusta príde ďalšia skupina detí z Bosny na Scénickú žatvu do Martina, kde sa zúčastnia divadelnej dielne. V októbri by slovenskí účastníci detského divadelného tábora Za plotom mali navštíviť priateľov v Bihaći.

Ďalšie články z rubriky Zaujímavosti

Najčítanejšie správy

Nové Zámky

Úprava ľadovej plochy je vyriešená. Poslanci schválili dotácie na rolbu

Ľadovú plochu na novozámockom zimnom štadióne bude čoskoro upravovať nová rolba.

FOTOGALÉRIA z výstavy len tak

Výtvarné vlohy zdedil od svojich rodičov. Okrem maľovania sa Ivan Habaj venuje aj stolárskym prácam a výrobe pelechov pre domácich miláčikov. Diela výtvarníka prezentuje aktuálna výstava s názvom len tak.

FKM na Sihoti

V sobotu odohrali futbalisti FKM Nové Zámky svoj prvý prípravný zápas na prírodnom trávniku, v ktorom na Sihoti zdolali Kremničku 5:2

Kamión s poruchou na T.G. Masaryka

Fotogaléria z miesta.

Škôlku pozná ako vlastnú dlaň

Od prvého januára nastúpila do funkcie riaditeľky Materskej školy MDŽ Erika Sekanová.

Blízke regióny

Zúfalí ľudia: Sused po nás strieľa a hádže na nás výkaly, no polícia to roky nerieši

K mladíkovi chodia policajti ako na hodiny klavíra. Iba mestských policajtov si vlani zavolal neuveriteľných 66 ráz a v tomto roku už 21-krát, podľa náčelníka vždy neopodstatnene.

Koniec plechovým hangárom? Trnava chce veľké obchody už len za mestom

Do konca februára môžu Trnavčania pripomienkovať štyri zmeny územného plánu. Jedna z nich by mohla znamenať koniec výstavby veľkých hangárových obchodných centier priamo v meste.

(FOTOGALÉRIA) Nadchod postavili s atómkou. Po 30 rokoch ho idú takto zmeniť

Do obnovy zanedbaného nadchodu v Kalnej nad Hronom sa pustí obec. Elektrárne jeho stav desiatky rokov neriešili.

Päťročné ticho okolo Družby konečne prelomili

K prijatému návrhu sa primátor neprikláňa. Podľa neho bude pre mesto do budúcnosti nákladnejší.

Všetky správy

Krajina znásilnení a útočiacich migrantov? Prečo vo Švédsku vidia krach multikulturalizmu

Švédsko priznáva problémy so začlenením utečencov, no štatistiky o kriminalite a správy o no-go zónach sú často zdeformované.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Prečo čakal Pánik tak dlho? Tichých hráčov v NHL nemajú radi

Slovenský hokejista je pre Chicago skvelou voľbou – darí sa mu a je lacný. Po sezóne to však nemusí platiť.

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Voliči, ktorých odradila v januári kauza kapitán, si k SNS nenašli cestu späť.

'Vo Francúzsku vybuchla jadrová elektráreň, valí sa na nás radiácia' je hoax

Jód vo vzduchu je neškodný a nepochádza z elektrárne.

Kam vyraziť