facebook

Kolárovo bolo pred storočím veľmocou sena

Presne pred 105 rokmi vyšla posledná v Uhorsku vydaná Monografia Komárňanskej župy, v ktorej sa často spomína aj Kolárovo, vtedajšia Gúta.

Seno vozili aj za hranice župy.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ: JÁN KROŠLÁK)

KOLÁROVO. Pozornosť autorov monografie nebola náhodná. Hoci Kolárovo malo iba štatút obce, v mnohých smeroch ostatné usadlosti predbiehalo. So svojimi takmer osemtisíc obyvateľmi bolo hneď za Komárnom na druhom mieste v župe a podobne si počínalo aj vďaka veľkému, bezmála dvanásťtisíc-hektárovému chotáru.

Voda je častý a nevítaný hosť

Nadarmo však malo Kolárovo širočizný chotár, keď pre časté povodne sa dala sa z neho obrábať len mizivá časť. Hoci pred storočím o ochranu obce a polí sa starali až tri protipovodňové spoločnosti, proti zátopám z Váhu alebo Malého Dunaja bývali najmä na jar bezmocné.

Nečudo, že väčšinu pôdy zaberali lúky a pasienky. Ako sa píše v monografii, seno z nich nebolo síce pre časté podmáčanie kvalitné, no zato sa ho urodilo také množstvo, že ho vozili aj za hranice župy. Ročne ho predali okolo šesťtisíc ton, čo by sa zmestilo na 1 500 koňmi ťahaných vozov. Kolárovčania však krmovinu väčšinou neprevážali po zemi, ale ju naložili do člnov a po prúde ju splavili až do Budapešti. „Veľmoc sena“ bolo teda pre Kolárovo výstižné pomenovanie.

Do sveta za skyvou chleba

Polí bolo málo, takže skoro všetci Kolárovčania boli chudobní. Celoročnú poživeň si zadovážili počas tzv. podielovej žatvy. Už koncom júna sa po celej krajine trúsili skupinky mužov, žien a detí a hľadali prácu na veľkostatkoch. Za zožaté obilie dostali desiatu, no niekde len pätnástu čiastku vymláteného zrna.

Bola to robota na hranici ľudských síl a aj takú našli ťažko. Ľudia preto so sarkastickým úškrnom zavše utrúsili, že keď Kolumbus objavil Ameriku, nenašiel tam domorodých Indiánov, ale Kolárovčanov hľadajúcich nezožatý lán, ktorý mohli skosiť.

Lepšie ako žencom sa vodilo pastierom. Každý mohol vyhnať stádo dobytka, kam sa mu zachcelo, nemali teda veľa roboty so strážením. Hoviadka boli naučené odolávať aj vode. Počas povodní poľahky preplávali z jednej vyvýšeniny na druhú, kde bola chutnejšia tráva. Boli natoľko otužilé, že počas zimy im stačil jednoduchý prístrešok. Romantiku pastierskeho života narúšali len zbehovia, ktorí sa v divokej a nepriechodnej pustatine skrývali pred vrchnosťou a zavše si mäsom z ukradnutej kravičky spestrovali jedálny lístok.

Často útočil aj „zlý pán“

Chudobní Kolárovčania bývali vo vetchom, ale praktickom obydlí. Steny domčekov si uplietli z raždia natiahnutého medzi dvoma mocnými stĺpmi, potom ich zvonka i zvnútra oblepili blatom zmiešaným s posekanou slamou alebo s plevami z obilného zrna. Povodňová vlna síce blato spláchla, no zvyšok domčeka jej odolal.

S vodou sa Kolárovčania naučili bojovať, no s častými ohňovými nešťastiami si už nevedeli dať rady. Posledná tragédia „zlého pána“ sa udiala na jar roku 1899. vtedy požiar zachvátil skoro celú dedinu a zahynulo pri ňom deväť ľudí, najmä detí.

Ďalšie články z rubriky Zaujímavosti

Najčítanejšie správy

Nové Zámky

Úprava ľadovej plochy je vyriešená. Poslanci schválili dotácie na rolbu

Ľadovú plochu na novozámockom zimnom štadióne bude čoskoro upravovať nová rolba.

FOTOGALÉRIA z výstavy len tak

Výtvarné vlohy zdedil od svojich rodičov. Okrem maľovania sa Ivan Habaj venuje aj stolárskym prácam a výrobe pelechov pre domácich miláčikov. Diela výtvarníka prezentuje aktuálna výstava s názvom len tak.

FKM na Sihoti

V sobotu odohrali futbalisti FKM Nové Zámky svoj prvý prípravný zápas na prírodnom trávniku, v ktorom na Sihoti zdolali Kremničku 5:2

Kamión s poruchou na T.G. Masaryka

Fotogaléria z miesta.

Škôlku pozná ako vlastnú dlaň

Od prvého januára nastúpila do funkcie riaditeľky Materskej školy MDŽ Erika Sekanová.

Blízke regióny

Zúfalí ľudia: Sused po nás strieľa a hádže na nás výkaly, no polícia to roky nerieši

K mladíkovi chodia policajti ako na hodiny klavíra. Iba mestských policajtov si vlani zavolal neuveriteľných 66 ráz a v tomto roku už 21-krát, podľa náčelníka vždy neopodstatnene.

Koniec plechovým hangárom? Trnava chce veľké obchody už len za mestom

Do konca februára môžu Trnavčania pripomienkovať štyri zmeny územného plánu. Jedna z nich by mohla znamenať koniec výstavby veľkých hangárových obchodných centier priamo v meste.

(FOTOGALÉRIA) Nadchod postavili s atómkou. Po 30 rokoch ho idú takto zmeniť

Do obnovy zanedbaného nadchodu v Kalnej nad Hronom sa pustí obec. Elektrárne jeho stav desiatky rokov neriešili.

Päťročné ticho okolo Družby konečne prelomili

K prijatému návrhu sa primátor neprikláňa. Podľa neho bude pre mesto do budúcnosti nákladnejší.

Všetky správy

Krajina znásilnení a útočiacich migrantov? Prečo vo Švédsku vidia krach multikulturalizmu

Švédsko priznáva problémy so začlenením utečencov, no štatistiky o kriminalite a správy o no-go zónach sú často zdeformované.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Prečo čakal Pánik tak dlho? Tichých hráčov v NHL nemajú radi

Slovenský hokejista je pre Chicago skvelou voľbou – darí sa mu a je lacný. Po sezóne to však nemusí platiť.

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Voliči, ktorých odradila v januári kauza kapitán, si k SNS nenašli cestu späť.

'Vo Francúzsku vybuchla jadrová elektráreň, valí sa na nás radiácia' je hoax

Jód vo vzduchu je neškodný a nepochádza z elektrárne.

Kam vyraziť