V predzáhradke Hozlárovcov vyrastajú kvety aj z detských gumáčikov a plastového autonočníka. Čínska ruža má 38 rokov a bolo na nej už 150 kvetov. Aj tuje pod balkónom majú zvláštne upravený tvar.
ŠURANY. Špecialitou Evy Hozlárovej sú tekvice odrody fľaškovec, ktoré sa dokážu vyšplhať až na balkón prvého poschodia. Vyväzuje ich, tvaruje a zdobí maľbami, vyrezávanými ornamentami, drôtikmi či dekupážou.
Vlastnú technológiu povrchovej úpravy by si možno mohla aj patentovať.
Tretí rok zdobí tekvice
„Robila som úradníčku na poliklinike. Po operácii som zostala doma a rozmýšľala, čo s voľným časom. Keďže ma veľmi baví záhradka, začala som tvarovať a zdobiť tekvice.
Eva Hozlárová. FOTO: Miroslav Antoni
Kedysi túto odrodu používali napríklad na vyťahovanie vína zo sudov, ale dá sa vytvarovať na všeličo,“ hovorí.
„Venujem sa im tretí rok. Niekedy sa darí, inokedy sa príroda zahrá, ako chce – to je vždy lotéria. K niektorým nápadom pomohla aj náhoda. Raz sa mi tekvica poškriabala a tá ryha s ňou postupne rástla. Začala som teda robiť ornamenty už počas rastu. Len treba začať v správny čas. Lebo ak ho neodhadnem, tekvička zhnije alebo zostane tvrdá. A hlavne ju nesmiem odtrhnúť.“
Počas vegetačného obdobia je najviac roboty s prípravou tvaru a postupným „napichávaním“ ornamentov. V zime príde na rad úprava. „Surové by dlho nevydržali. Povrch treba ošmirgľovať, odmastiť a potom natrieť. Už mám na to vlastný spôsob. Používam bežné farby, ale aj manželovo moridlo na drevo. Na zdobenie sú zasa dlátka, ktorými kedysi deti vyrezávali do linolea.“
Labute aj železničiarka
Jej domácnosť zdobia tekvicové labute, maľby, hlavy či „rumbagule“ – podľa tvaru a predstavy tvorkyne. Najzložitejšou kompozíciou je košík s dlhokrkými labuťami. Postupne ich dopĺňa, tento rok však nepribudla ani jedna. Po suchom lete boli tekvičky príliš krehké na tvarovanie.
Najzábavnejšou bola asi hlava železničiarky aj s čapicou a mašinkami, ktorou privítala manžela Stanislava po návrate z jeho poslednej služby.
Zdobené tekvice nájdete v každej miestnosti. Niekedy vraj aj vo všetkých naraz. „Musím ich sušiť, vetrať, prenášať, manžela to niekedy rozčuľuje. Dosť som ich rozdala, ale s niektorými sa neviem rozlúčiť,“ dodáva E. Hozlárová.
Tekvičky pani Hozlárovej. FOTO: Miroslav Antoni
Najbližšie by chcela dokončiť betlehem. Tekvica je už pripravená, treba do nej ešte figúrky zo šúpolia. Ďalším námetom vraj bude strašidelná halloweenska kompozícia – a potom, čo múza prinesie.
