KOMÁRNO. Podľa primátora mesta Antona Mareka sa vyčistením valov, priekop a kazemát zahltených odpadom zväčšia plochy sprístupnené verejnosti v Starej pevnosti Komárna o 12.000 metrov štvorcových a v Monoštorskej pevnosti na maďarskej strane o 18.000 metrov štvorcových.
Zanechali množstvo odpadu
Monoštorskú pevnosť obsadili vojská Červenej armády v roku 1945 a komárňanskú pevnosť Sovietska armáda v roku 1968. Po ich odchode ostalo v kazematách a na chodbách pevností obrovské množstvo odpadu.
Vďaka etapovitým prácam obnovy sa doteraz podarilo sprístupniť verejnosti niektoré časti pevností na oboch stranách Dunaja, ich obrovské rozmery však nedovolia zabezpečiť obnovu z vlastných zdrojov naraz.
"Hlavne vyčistenie kazemát, ako aj vodných priekop je veľmi dôležitá úloha a potom ich využitie. Kazematy budú využité ako takzvaný slepý labyrint pre vidiacich, ktorí tam môžu prežiť situácie, ktoré prežívajú naši slabozrakí alebo nevidiaci spoluobčania každý deň," povedala pre TASR hlavná manažérka projektu Beáta Seböová.
Vnútro starej pevnosti.
Viac propagácie
Podľa jej slov je veľmi dôležité spropagovanie pevností, preto umiestnia takzvané hnedé dopravné tabule, ktoré označujú kultúrne centrá. Okrem toho vydajú 50.000 kusov propagačných materiálov v štyroch jazykoch. Realizácia projektu sa začala 1. októbra tohto roku a ukončená by mala byť 30. septembra 2014.
Projektoví partneri v roku 2011 predložili spoločný projekt v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika Slovenská republika 2007-2013, prostredníctvom ktorého získali finančné prostriedky v celkovej výške 570.000 eur, z čoho príspevok Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) predstavuje 470.000 eur. Projektoví partneri k realizácii projektu prispievajú vlastnými prostriedkami vo výške piatich percent.
Mestská tlačovka, na ktorej zverejnili projekt. Foto: Virgínia Ďuriková
Jedna z najväčších na svete
Pevnosť Komárno pozostáva z troch častí, ktoré spolu vytvorili prepracovaný fortifikačný systém bastiónového typu, prvého v európskom vnútrozemí. Komárňanská pevnosť je prvá v Európe, ktorá bola vybudovaná vo vnútrozemí a svojím rozsahom patrí k najväčším na svete.
Bola dôležitým dielom pevnostného staviteľstva s navrstvením viacerých vývojových etáp od starotalianskeho až po novopruský typ. Po vpáde Turkov do Uhorska sa v roku 1546 začal stavať obranný bastiónový systém reprezentovaný dnešnou Starou a Novou pevnosťou. Stará pevnosť bola dokončená v 16. storočí, Nová pevnosť pochádza z rokov 1663 až 1673.
Nikdy ju nedobyli
Z podnetu cisára Leopolda II. v druhej polovici 17. storočia pevnostný systém zdokonalili do podoby, ktorá bola najmodernejšia v strednej Európe. Tretia časť, Palatínska línia opevnení s piatimi menšími pevnosťami prepojenými zemnými valmi, vznikla za napoleonských vojen. V roku 1866 sa začala výstavba Vážskej línie, nadväzujúcej na Palatínsku. Neskôr ešte pribudli predsunuté pevnosti, postavené na opačnom brehu Dunaja. Pevnosť patrila k najsilnejším habsburským pevnostiam rakúsko-uhorskej monarchie.
Objekty boli schopné pojať 200-tisícovú armádu. Komárňanská pevnosť nebola nikdy dobytá. Fortifikačný systém Komárna zostal do dnešných dní pomerne dobre zachovaný.
