facebook

Vianočné sviatky sprevádzali zvyky a rituály

Naši predkovia verili, že ak ráno na Nový rok stretnú ako prvú ženu, budú mať počas celých dvanástich mesiacov nešťastie.

Tradície dnes uchovávajú aj programy v novozámockých školách.(Zdroj: Foto: Miroslav Antoni)

Vianočné sviatky boli kedysi spojené s množstvom zvykov a rituálov, ktoré naši predkovia dodržiavali. Niektoré z nich pretrvali dodnes, no mnohé už upadli do zabudnutia. Pripomenie ich etnologička SILVIA LETAVAJOVÁ.

Aká bola kedysi príprava na Štedrý deň?

- Napriek tomu, že dnes majú vianočné sviatky predovšetkým kresťanský charakter, ich pôvod nachádzame už v predkresťanských slávnostiach, hlavne v pohanskom zimnom slnovrate.

Naši predkovia spájali toto obodbie so znovuzrodením slnka a všeobecne s príchodom nového roka. Preto je vo vianočných sviatkoch množstvo zvykov a rituálov, ktorých cieľom bolo očistenie sa pred zlom, príprava na nové obdobie a zabezpečenie prosperity a hojnosti v nasledujúcom roku. V tomto duchu sa viedli aj prípravy na vianočné sviatky, ktoré sa začali adventom. V rámci duchovnej prípravy ľudia pristúpili k sviatosti pokánia, vysporiadali si dlhy a zmierili sa s hnevníkmi.

Okrem toho, že si “poupra-tovali” vo svojej duši, očistili a vyupratovali aj svoje obydlie. Do príbytkov si poprinášali ihličie, ktoré malo členov rodiny chrániť pred škodlivým zásahom nečistých síl. Rovnakú funkciu plnil aj oheň alebo voda, preto sa napríklad v tieto dni okiadzalo vnútro domov, ale aj statok.

Niekoľko dní pred Štedrým dňom sa pripravovalo jedlo, ktorého mal byť na stole dostatok, aby sa rodine darilo po celý rok.

Najočakávanejší počas Vianoc je práve Štedrý deň. Čo sa počas neho v minulosti dialo v rodinách?

- Pri štedrovečernom stole sa zišla celá rodina. Pred večerou sa všetci poumývali a obliekli do čistých šiat. Pozornosť sa venovala aj úprave stola, ktorý fungoval ako posvätný priestor. Pod stôl sa sypal mak, aby mala rodina hojnosť, položili sa tam železné nástroje, ktoré mali rodinu chrániť pred zlom, prípadne sa nohy stola omotali zamknutou reťazou, čo znamenalo, že všetci z rodiny budú pri sebe držať.

Pod stôl sa vložilo tiež trochu slamy ako pripomienka, že aj Ježiško spával na slame. Na Vianoce sa myslelo aj na zosnulých, preto sa prestrel o jeden tanier naviac, ako spomienka na nich, alebo ako jedlo pre pocestného.

Tradičným zvykom, ktorý sa zachoval až dodnes, je spoločné modlenie, prednesenie želania všetkého dobrého do ďalšieho roka a priania, aby sa aj na ďalšie Vianoce všetci zišli pri stole. Tieto slová obvykle vyriekol gazda, ktorý okrem toho zvykol urobiť svojim deťom medom krížik na čelo. Na stole nesmelo chýbať z ničoho, čo sa urodilo, teda ovocie, zelenina, obilie.

Pod obrus sa vložila minca, alebo novšie peňaženka, ktorá mala zabezpečiť dostatok a bohatstvo nielen v peniazoch, ale aj v rodine, úrode alebo statku.

Čím bola kedysi charakteristická vianočná výzdoba?

- Za obrazy alebo do okna sa povkladali konáriky čečiny. Na stôl sa prestrel čistý, zvyčajne biely obrus alebo s vyšívanými vianočnými motívmi. Na stôl sa položila sviečka.

Takmer každá rodina mala aj svoj vianočný stromček. Pôvodne bol zavesený na hrade, neskôr sa postavil na zem. Zvyk vešať stromček pod hradu vymizol približne po druhej svetovej vojne. Stromček bol ozdobený sušenými jabĺčkami, slivkami, krížalkami hrušiek, obrázkami alebo kockami cukru zabalenými v staniole.

Koncom tridsiatych rokov 20. storočia už prevažovali veľké vianočné stromčeky, ktoré sa upevňovali na zem do stojanov a k tradičnej výzdobe pribudli aj sklenené gule, ktoré postupne vytlačili pôvodnú výzdobu.

vian2.jpg

Stromček kedysi visel zo stropu nad štedrovečerným stolom. Foto: Miroslav Antoni

Čo jedávali naši predkovia počas štedrej večere?

- Štedrovečerná hostina sa obyčajne začala rozkrojením jablka a rozlusknutím orecha. Ak boli jadierka v rozkrojenom jablku v tvare hviezdy, symbolizovalo to zdravie pre všetkých pri stole. Rovnaký význam malo, ak bol rozlusknutý orech zdravý a nie červivý. Gazda s gazdinou potom dali každému oblátku s medom. Med mal zabezpečiť, aby boli v rodine všetci zdraví, chránení pred negatívnymi silami a počas celého roka na seba „sladkí“.

Štedrý deň bol ešte pôstnym a teda bezmäsitým dňom. V niektorých rodinách sa síce mäso na stôl položilo, ale konzumovalo sa až po polnoci. Ako prvá sa jedla polievka, v niektorých obciach to bola mlieková polievka so slížami alebo hríbová kapustnica. Ďalším z tradičných jedál bola pučiavka a pupáčky. Pupáčky alebo tiež opekance sa pripravovali z cesta ako na koláč. Cesto sa vyvaľkalo na dlhý „cmúľ“, ktorý sa nasekal na kúsky a voľne pohádzal do pece. Po vybratí sa kúsky omastili maslom a posypali makom. Niekedy sa pupáčky namáčali v horúcej vode, aby zmäkli. Pupáčky sa jedávali hlavne s makom.

Keď prišla na stôl hrachová kaša, za lyžičku z nej sa hodilo do štyroch rohov izby, aby sa odtiaľ vypudili zlé sily. Neodmysliteľnou súčasťou večere boli koláče, najmä štedrák. Pre svoje magické účinky nesmeli na štedrovečernom stole chýbať ani jablká, orechy, cesnak, cibuľa, sušené slivky a jabĺčka.

Na druhý deň ráno išiel niekto po vodu a do vedra vložil orech, jablko a peniaz. V tejto vode sa potom všetci členovia rodiny umyli, aby boli celý rok zdraví.

Ďalej bolo potrebné nechať čiastku zo všetkých jedál a šupy cesnaku, ktoré sa neskôr používali pri okiadzaní chorého v rodine. Počas večere nemal nikto odchádzať od stola, všetkých obsluhovala gazdiná, a to preto, aby sa všetci zišli takto v zdraví aj na ďalší Štedrý večer. Okrem členov rodiny sa z večere ušlo aj statku, ktorému sa zaniesli odrobinky alebo kúsky chleba.

Vianočná ryba sa na stoloch objavovala až v polovici 20. storočia. Ryba bola pritom chápaná tiež ako pôstne jedlo, ako to určila cirkev už v stredoveku. Naopak hydina sa nesmela jesť v žiadnom prípade, pretože by to mohlo znamenať, že by niekto z rodiny v ďalšom roku symbolicky odletel, čiže umrel.

Bol 25. december aj kedysi slávnostným dňom a nič sa vtedy nerobilo? Návštevy v tento deň vraj boli zakázané.

- Tento deň bol z pohľadu kresťanskej liturgie chápaný ako najväčší sviatok v roku. Jedlo sa to, čo ostalo z predchádzajúcej večere, v niektorých rodinách sa prvýkrát jedlo mäso. Božie narodenie bolo zasvätené rodine, návštevy prinášali nesťastie. Celkovo sa nemalo z domu vychádzať a za zvlášť nešťastné sa považovalo, ak do domu vstúpila cudzia žena. Vítaní boli len koledníci chlapci alebo muži.

Druhý vianočný sviatok bol už asi aj v znamení zábav.

- Na Štefana sa chodilo vinšovať rodine. Prijímali sa návštevy, stretávala sa rodina i susedia. Tento deň bol charakteristický už uvoľnenejšou atmosférou, a preto hlavne mládež čakala na podvečer, kedy sa konali štefanské zábavy, znamenajúce definitívny koniec pôstu.

Čo sa dialo v období medzi sviatkami a ako vyzeral kedysi Silvester?

- Medzi sviatkami sa v tradičnom kalendári nachádza ešte sviatok Jána, ktorý sa pôvodne slávil 27.12. V tento deň sa z domu vynášala slama. 28.12. bol sviatok mláďatiek. Vtedy sa niekde posväcovali a roznášali brezové prúty, aby boli na porúdzi pri prvom vyháňaní dobytka.

Okrem toho patrilo obdobie medzi sviatkami oddychu a spoločnému tráveniu chvíľ v rodine. Na Silvestra sa niekde konali zábavy, na ktoré si tanečníci pripravili najkrajšie šaty a najlepšie topánky.

Čím bol výnimočný Nový rok? Dodržiavali sa aj vtedy nejaké tradície?

- Nový rok sa v niektorých obciach nazýval aj malý Štedrý večer. Konala sa večera v kruhu rodiny. Na stole sa už bežne objavovalo mäso, keďže obdobie pôstu už skončilo. Všade mal byť poriadok, ale v niektorých dedinách sa prísne zakazovalo prať alebo vešať bielizeň, čo by prinieslo nešťastie.

Tento deň sa niesol v znamení vinšovania, ktoré malo zabezpečiť zdravie a hojnosť v rodine, statku aj úrode. Vinšovať chodievali mládenci alebo chlapci. Stretnúť ráno na Nový rok ako prvú ženu by znamenalo mať nešťastie po celý rok. V niektorých dedinách chodili na Nový rok vyhrávať pod okná muzikanti. Samozrejme, ako prvému richtárovi. Ako odmenu dostali halierik, jabĺčka alebo koláče.

Nový rok bol významný aj z hľadiska meteorologických predpovedí. Červené zore v tento deň veštili víchrice, drobný dážď naopak husté a plné klasy. Keďže išlo o prvý deň v roku, vzťahovala sa naň takzvaná mágia prvého. Znamenalo to, ako si kto počínal v tento deň, tak bude žiť po celý rok.

Bol sviatok Troch kráľov vyvrcholením vianočných sviatkov?

- Áno. Aj počas tohto sviatku sa chodilo vinšovať. Najmä staršie deti sa prezliekli za troch kráľov, nosili so sebou betlehem a vinšovali, alebo hrali takzvanú trojkráľovú hru, ktorej obsahom bola návšteva troch mudrcov v Betleheme. Keďže podľa legendy jeden z mudrcov bol černoch, jeden z chlapcov mal sadzami začiernenú tvár. Traja mudrci priniesli aj dary: zlato, kadidlo a myrhu.

Bývalo zvykom, že na sviatok Troch kráľov chodieval po kolede aj kňaz s miništrantmi. Kňaz posvätil príbytok a na dvere napísal kriedou G, M, B a aktuálny nový rok. Skratky znamenali mená troch kráľov Gašpara, Melichara, Baltazára, ktorí sa prišli pokloniť Ježiškovi do Betlehema.

Na tento sviatok sa svätí v kostoloch voda, nazývaná svätená, trojkráľová voda. Z nej si môže každý nabrať pre svoju súkromnú potrebu. V minulosti sa tejto vode pripisovala veľká moc. Každý člen rodiny si upil pár glgov, aby bol počas celého roka zdravý, používala sa v rámci ľudového liečenia i ako ochrana pred nečistými silami.

Podobné vlastnosti sa pripisovali aj trojkráľovej kriede, svätenej tiež v tento deň. Krieda sa využívala na robenie takzvaného ochranného magického kruhu, ktorý mal chrániť pred zlými silami. Ak mal niekto pocit, že ho chodí v noci tlačiť a gniaviť mora, urobil si okolo svojej postele kruh trojkráľovou kriedou, ktorá ho ako svätenina ochránila.

Na Troch kráľov sa oberal vianočný stromček. Pooberaný stromček bolo zvykom zavesiť na niektorý ovocný strom, hlavne na taký, ktorý nechcel zarodiť. Verilo sa, že vianočný stromček vráti ovocnému stromu plodivú silu a umocní tú, ktorú má, takže úroda ovocia bude na rok hojná.

Ďalšie články z rubriky Zaujímavosti

Najčítanejšie správy

Nové Zámky

Nové tváre Mestskej polikliniky Šurany

Mestská poliklinika v Šuranoch prešla v poslednom období viacerými zmenami. Pacientov ošetria noví lekári, pribudlo tiež moderné vybavenie ambulancie.

Škôlku pozná ako vlastnú dlaň

Od prvého januára nastúpila do funkcie riaditeľky Materskej školy MDŽ Erika Sekanová.

K revitalizácii námestia sa vyjadria odborníci aj občania mesta

Téma revitalizácie novozámockého námestie je už dlhodobo diskutovanou témou. Ani februárové zasadnutie zastupiteľstva sa bez nej nezaobišlo a pomaly rozdeľuje obyvateľov mesta na viaceré tábory.

Kino Mier by mohlo dostať nový vzhľad

Novozámocké kino by sa mohlo dočkať celkovej renovácie. Stalo by sa nízkoenergetickou budovou. Vnútro je už moderné, chátra však fasáda a dlažba.

FKM na Sihoti

V sobotu odohrali futbalisti FKM Nové Zámky svoj prvý prípravný zápas na prírodnom trávniku, v ktorom na Sihoti zdolali Kremničku 5:2

Blízke regióny

Smrť dieťaťa v šachte: Súd vidí zodpovednosť aj na strane vodární

Sudkyňa zohľadní aj postoj žalovaného, ktorý do dnešného dňa nijakým spôsobom nezmiernil žiaľ rodičov Vanesky, ani sa neospravedlnil.

Údajný objednávateľ vraždy je na slobode, strelec uzavrel dohodu

Miroslav Ž. tvrdí, že na Dalibora nonstop nadával a Štefan si to zobral k srdcu. Likvidáciu kontroverzného podnikateľa si vraj neobjednal.

Väzenský dozorca sa pokúsil obesiť, na následky zranení zomrel

Väzenský dozorca, ktorý sa pokúsil v utorok počas služby v ústave Hrnčiarovce nad Parnou, okres Trnava obesiť, podľahol zraneniam.

Inšpektorát sa vyjadril, kto je zodpovedný za pád stropu v obchodnom centre

Incident spôsobila uvoľnená vzduchotechnika. Nikto sa našťastie nezranil.

Súťaž na parkovacie domy v Nitre budú opakovať

Jednu parcelu už neponúknu. Dôvodom sú problémy so statikou.

Všetky správy

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Najlepší kanonier československej reprezentácie Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí. Na úzke klziská v zámorí sa po emigrácii dostal ako tridsiatnik.

Civilizáciu Aztékov zničila európska zbraň, nevedeli proti nej bojovať

Za kolapsom rozvinutej juhoamerickej civilizácie môže byť aj pandémia paratýfusu.

Chodník na námestí sa prepadol do päťmetrovej hĺbky

Pokojná prechádzka po Námestí slobody sa pre staršiu pani mohla skončiť tragicky. Takmer sa zrútila do stovky rokov starej pivnice.

Kam vyraziť