NOVÉ ZÁMKY. Romanovi sa počas štúdia na vysokej škole naskytla jedinečná príležitosť – tri mesiace práce vo fabrike na spracovanie rýb na Aljaške. Úplne sám sa vybral na koniec sveta.
Prečo práve Aljaška?
• Keď som sa dozvedel, že ako študent sa môžem dostať na Aljašku, neváhal som. Na koniec sveta sa len málokto dostane. Odišiel som v júni a vrátil sa späť až v septembri. Dnes sa už študentské víza na Aljašku získať nedajú, pretože práca tam je pre študentov veľmi ťažká.
Čo sa dialo, keď ste vystúpili z lietadla a zostali sám na veľkom aljašskom letisku ?
• Dovtedy som mal len základné informácie o hlavnom meste alebo kultúre. Sám som bol zvedavý. Čakala nás dodávka, veľmi milá pani nám všetko poukazovala a zaviedla do ubytovne. Býval som spolu s deviatimi chlapmi v továrenskom dome. Mal dve kúpeľne, moderné zariadenie a záhradku za domom - žiadna stará prašivá ubytovňa s potkanmi.
Rybačka.
Aký dojem vo vás vzbudila krajina?
• Prekrásna - všade samé hory a oceán, ktorý som videl prvýkrát v živote. Hlavné mesto Juneau je skutočný turistický raj. Staré centrum je plné obchodov, kaviarní a drahých reštaurácií s tamojšími špecialitami. Každý deň tam priplávajú výletné lode z Kalifornie alebo Seattlu.
V júni bolo aj napriek častému dažďu veľmi príjemné počasie, ako u nás na jeseň. Až na to, že za noc boli asi štyri hodiny naozajstnej tmy. Nevedel som presne, či je noc alebo ešte stále deň.
Veľmi na mňa zapôsobili tamojší ľudia. Sú slušní a milí, každý srdečne pozdraví a nik vás nevníma ako nechceného turistu. Prekvapilo ma však, že väčšina trpí až morbídnou obezitou. Vôbec nedbajú o svoj vzhľad a zdravie.
Ako to vyzerá v takej pravej aljašskej továrni na ryby?
• Aljašské továrne zamestnávajú 20 do 200 ľudí, naša mala okolo 65. Pracovný deň začínal o piatej alebo šiestej ráno a trval často až do jedenástej večer.
Každé ráno nám obrovské lode nosili náklad lososov, tresiek alebo aj krabov. Napríklad losos, akého poznáme z obchodného mrazáku, meria asi pol metra.
V továrni pracovalo okolo päťdesiat študentov z celého sveta, medzi nimi aj ďalších päť Slovákov. Niektorí za pásom čistili ryby, pitvali alebo triedili vnútornosti . Čistá ryba sa posunula do filetárne, kde som pracoval ja.
Predpokladám, že s takouto prácou ste nemali žiadnu skúsenosti.
• Nie, nemal som predtým žiadne skúsenosti s takouto prácou. To najčistejšie mäso šlo odo mňa rovno do baliarne a na vývoz. Nik ho po mne už nekontroloval, takže som sám zodpovedal za čistotu a kvalitu výsledného produktu. Dali mi na starosť stroj na spracovanie mäsových filet. Ak som spravil čo i len malinkú chybu, zasekol sa a tým sa spomalil chod celej továrne. Ale naučil som sa.
Výhľad na Aljašku.
Našli ste si okrem rýb čas aj na oddych či výlet do okolia?
• Zorganizovali nám výlet loďou za veľrybami kde som mal možnosť vidieť aj tulene. Bol to veľmi silný zážitok. Kúpal som sa aj v jazierku s ľadovcom, kde bola neuveriteľne čistá voda. Sem-tam som chodieval s kamarátmi na rybačku. Na udicu som chytil lososa, čo sa vraj málokomu podarí.
Inak voľna bolo málo, pretože nám denne chodilo neuveriteľné množstvo rýb.
Dala sa vaša odborná angličtina využiť v továrni na ryby?
• Pravdupovediac, stačila najjednoduchšia angličtina. Domáci hovoria typickou angličtinou bez slangov a nárečí. Dalo sa im veľmi dobre rozumieť, pretože hovorili pomaly a plynulo.
Na Aljaške vedia ako tak po anglicky jedine Slováci a Mexičania, s Ukrajincami sa dalo najlepšie dohovoriť rukami a nohami. Ale napríklad s Macedóncami , s ktorými som dodnes v kontakte, sa dalo dohovoriť po slovensky. Naše jazyky sú si veľmi podobné.
Slováci, Mexičania a Macedónci.
Stretli ste sa aj s pôvodnými obyvateľmi?
• V meste bolo niekoľko obchodov s indiánskymi odevmi a suvenírmi. Potomkovia Indiánov sa navzájom vedia dohovoriť pôvodnými jazykmi. Veľmi sa zaujímali o svet, vedeli o vojne na Balkáne, poznali Izrael a jeho vzťahy s USA.
V továrni som pracoval s Rastúcim Bleskom, potomkom kmeňa Siuxov. Každý rok dostával od vlády odškodné za genocídu jeho predkov – pôvodných obyvateľov amerického kontinetu.
Vláda finančne podporuje aj mladých ľudí, ktorí sa narodili na Aljaške a sú ochotní tam zostať pracovať. Málokto z nich však vidí doma nejaké možnosti rozvoja. Mnohí odchádzajú do Seattlu New Yorku alebo Los Angeles.
Nebol to veľký šok vrátiť sa domov z tak rozdielnej krajiny ako je Aljaška?
• Cestou späť som ešte podnikol menší výlet do New Yorku. Strávil štyri noci vo veľmi slušnom hosteli v centre Manhattanu, pochodil celý južný aj severný Manhattan.
V továrni som slušne zarobil, tak som si dovolil v New Yorku trošku rozflákať peniaze. Odtiaľ som letel do Ríma, Budapešti a odtiaľ autom do Nových Zámkov.
Ako sa dá odborná angličtina uplatniť v škole?
• Keďže som sa vrátil zo študijného pobytu, ktorý som absolvoval v Anglicku až po prvom termíne štátnych skúšok tak vysokú školu som dokončil až v septembri. A to bývajú už všetky miesta učiteľov obsadené. Úrad práce mi ponúkol zatiaľ vykonávať funkciu asistenta. V súčasnosti pôsobím v Základnej škole na Nábrežnej ulici v Nových Zámkoch.
Autor: Lucia Kollárová / MA