ŠURANY. Našťastie, sú len drevenými modelmi, podľa ktorých sa kedysi vyrábali prevody cukrovarského parného mlyna. To väčšie má takmer dvojmetrový priemer, obe už v múzeu konzervovali.
Čo zachránili z cukrovaru
„V cukrovare sme robili záchranný zber. Získali sme laboratórne váhy, banky z chemického laboratória. Zaujímavosťou je drevená okovaná forma na tehly aj s iniciálkami ŠCŤ (Šurianska Cukrovarská Ťehelňa - aj s mäkčeňom). Doteraz sme v múzeu mali podobné iba menšie, takže je to ďalší unikátny dokument k priemyselným dejinám Šurian,“ povedal riaditeľ mestského kultúrneho strediska a správca múzea Miroslav Eliáš.
Časť nových exponátov múzea s menším z dvoch culrovarsksých kolies. Foto: (MA)
Okrem toho expozíciu doplnili zlomkami kachlíc z kachľovej pece. Našli ich na povale cukrovarského kasína, ktoré dal v roku 1887 postaviť gróf Turčáni.
Žil v kaštieliku na Kostolnom Seku a keďže bol vo funkcii okresného slúžneho (v súčasnosti prednosta okresného úradu), sídlo okresu bolo v Šuranoch.
Herci v kasíne
Kasíno napriek svojmu názvu neslúžilo hazardným hrám, ale ako spoločenské a kultúrne centrum. Nakoniec tu bola škola, závodná jedáleň a ubytovňa.
Koncom 19.storočia gróf Turčáni do Šurian pozýval hercov hlavne budapeštianskych divadiel. Od župného úradu dostali povolenie odohrať niekoľko hier aj pre vtedajšiu šuriansku divadelnú scénu.
Vystavujú po prvýkrát
V novej časti expozície o cukrovare prvý raz vystavujú malý akvarel už nebohého šurianskeho výtvarníka Floriána Raka. Pochádza z päťdesiatych rkov minulého storočia, znázorňuje pohľad na cukrovar a mlyn z južnej strany. Na obraze sú ešte pôvodné štyri tehlové komíny cukrovaru a starý mlyn pred rekonštrukciou.
Sú tu aj fotoalbumy z pionierskych táborov, ktoré cukrovar organizoval pre deti svojich zamestnancov v 60-tych rokoch minulého storočia. V dielňach dokonca našli kroniku kolektívu BSP 9. mája založeného v roku 1975.
Toto všetko videli návštevníci nedávnej Noci múzeí. Starší cukrovarníci na záberoch dokonca poznali niektorých svojich spolupracovníkov.
V kronikách a albumoch si môžete zalistovať ešte dva týždne.
Podoba osemhranného komína sa zachovala iba na dvoch záberoch. Foto: (MA)
Kilo cukru čakalo v dielni
Ľudia múzeu venovali všelijaké pamiatky na cukrovar vrátane obrusu či koňakových pohárikov s logom šurianskej fabriky.
Prekvapením bol nález asi kilogramu cukru, ktorý objavili presypaný vo vreckovke na stole v dielni. Zostal tam pravdepodobne od zatvorenia cukrovaru v roku 2000. Dodnes si zachoval veľké kryštály, aké dnes len tak neuvidíte. V súčasnosti už dóza s cukrom patrí k exponátom mestského múzea.
K 160. výročiu založenia cukrovaru vyšla v roku 2012 publikácia. K 160. výročiu prvej kampane sa chystá model hlavného areálu.
Cukrovar na metri štvorcovom
Správca múzea Miroslav Eliáš už má za sebou stavbu niekoľkých miniatúr. Model šurianskeho cukrovaru v mierke 1:250 skladá spolu s Miroslavom Ikrényim.
„Vzhľad bude zachytávať cukrovar v stave približne pred sto rokmi, v období 1912 – 1916. V roku 1912 zrekonštruovali fabrickú budovu, ktorá stojí dodnes, ale v roku 1916 vyhorela rafinéria, ktorú potom zbúrali. Na modeli je rafinéria, liehovar aj kotolňa, ktorá už neexistuje,“ pokračuje M. Eliáš.
Za 150 rokov existencie sa cukrovar priebežne rekonštruoval a prerábal. Vzorky farby omietok a výzdoby preto boli tvorcovia modelu odobrať priamo v cukrovare.
Fabrikou viedla malá železnička. Keď stavali koľajnice, museli zbúrať roh liehovaru. Na modeli koľajnice prerušia, aby budova zostala neporušená.
Prespať na komíne
Dnes zostal cukrovaru iba ten najvyšší komín - na modeli však bude stáť šesť. Rozmery a umiestnenie vymerali podľa starých plánov a fotografií. Jeden z komínov však našli iba na dvoch historických fotografiách.
Na najvyšší komín sa vešala zástava na prvého mája. Navrchu bola vraj taká plošina, že dospelý chlap tam mohol aj prespať.
Miroslav Eliáš s modelom cukrovaru. Foto: (MA)
