KOLÁROVO. Prvé vodné mlyny na území dnešného Slovenska sa objavili v 12. storočí nášho letopočtu. Údajne absolútne prvenstvo v tomto smere patrí obci Pavlová severne od Štúrova, kde mlynské koleso spustili na vodu roku 1125.
Bolo ich veľa, ale zanikli
Tieto jednoduché, ale nadmieru užitočné zariadenia (vlastne sú to prvé stroje, ktoré nepoháňal človek, ale sila prírody) dostali domovské právo vari vo všetkých pririečnych dedinách. Aj keď dáta o ich počte sa rozchádzajú, najpravdepodobnejšie je, že zhruba pred dvoma storočiami ich na Slovensku bolo až 656, z toho polovica na Váhu. Len v okolí Komárna, teda v typicky obilninárskom kraji, ich vtedy klepotalo okolo šesťdesiat, no roku 1937 z nich zostali posledné dva.
Príčinou zániku týchto nenáročných pomocníkov našich predkov bola v prvom rade nová technika. Hoci vodné mlyny dostávali energiu zadarmo, nezvládali konkurenciu najprv parných a potom elektrických súrodencov. Neprial im ani zvýšený pohyb lodí na riekach, zákazníkom prekážal aj sezónny charakter mletia. Posledný klinec do ich rakvy vtĺkla druhá svetová vojna.
Dnes je na južnom Slovensku iba zopár vodných mlynov, ktoré slúžia vyslovene muzeálnym účelom. Kvôli neopakovateľnému klepotu ich občas spustia pre potešenie návštevníkov. Koleso však neroztáča voda, ale elektrina.
Slepý mlynár zo Zemného
Najstarší obyvatelia Zemného si vari budú pamätať vodný mlyn, ktorý ako jeden z posledných ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia klepotal na Váhu.
O jeho jestvovaní sme sa dočítali v mesačníku Ochranca prírody a pamiatok z januára 1966. Autorka článku E. Nemčovská v ňom viackrát zvýrazňuje, že táto pamiatka bola už vtedy vo veľmi zlom technickom stave.
Tento mlyn postavili roku 1770 v Komárne, kde mlel pod číslom 12. Koncom 19. storočia ho previezli do Kolárova, kde v mlynárskej osade dostal šestnáste miesto. Do Zemného ho koncom druhej svetovej vojny „pretiahlo“ hore Váhom desať chlapov. Roku 1956 na ňom režisér Bahna nakrútil niektoré scény z filmu Posledná bosorka. Pri filmovaní mlynu vymenili hriadeľ spájajúci mlynicu s podporným člnom, no zhotovili ho z nekvalitného dreva a rýchlo spráchnivel.
Majiteľ mlyna Štefan Koštanov – mimochodom, bol úplne slepý – celé zariadenie zdedil od otca. „Napriek zlému technickému stavu bude ešte mlieť,“ takto vtedy rozmýšľal majiteľ. Mlyn však krátko potom odviezli do múzea v Martine. V našom regióne, konkrétne v Sikeničke pri Štúrove, sme naďabili ešte na jeden vodný mlyn. Stál na vysušenom potoku a tiež bol značne schátraný.
Viac pamiatok u susedov
V susedných okresoch, teda na 128 kilometrov dlhom Malom Dunaji, by sme ešte našli štyri pomerne zachované vodné mlyny. Všetky sú kolové - polovica je na vode a druhá stojí na brehu.
V obci Jelka je 108-ročný iba nedávno zrekonštruovaný vodný mlyn slúžiaci ako malé múzeum. Milovníci pamiatok si môžu pozrieť aj 121-ročný, dobre udržiavaný mlyn v susednej obci Tomášikovo. V Jahodnej stojí vodná píla, no verejnosti nie je prístupná. V blízkom Dunajskom Klátove má mlyn na vode približne deväťdesiat rokov a tiež sa zachoval v pôvodnom stave. Pravdaže, na pohon mlynského kolesa už nepoužívajú prúd rieky, ale elektrinu.
Kolárovský klenot
Ozajstným klenotom medzi pamiatkami je zariadenie na mletie obilia v Kolárove, ktoré je jediným lodným mlynom na Slovensku. Slovíčko „lodný“ znamená, že nestojí na koloch ako ostatné, ale obe jeho hlavné zložky - mlynica aj podporný čln a medzi nimi mlynské koleso - si hovejú na hladine mŕtveho ramena Malého Dunaja.
Pôvodne mal stáť v Radvani nad Dunajom, kde bola v minulosti mlynárska osada s dvoma desiatkami klepotajúcich mašiniek. Mlyn sa síce v Slovenských lodeniciach zhotovil podľa pôvodných projektov, no vodohospodárske orgány ho na vyhliadnuté miesto nedovolili postaviť, pretože by prekážal vodnej doprave na Dunaji.
Hotový mlyn zhruba desaťročie ho nikto nechcel – s výnimkou vandalov, ktorí si z neho čo-to prisvojili. Ochotní záchrancovia sa našli až v Kolárove. Premiestnili ho dvadsať kilometrov severnejšie po Váhu a zakotvili blízko centra mesta. Návštevníci si ho môžu pozrieť po prejdení 86 metrov dlhého dreveného mosta na agátových koloch - jediného svojho druhu v strednej Európe.
