Blažej Baláž: Private / Public

NOVÉ ZÁMKY. Dielo Blažeja Baláža je širšej verejnosti známe skôr vďaka postkonceptuálnym pozíciám, ktoré tento autor systematicky rozvíja od 90. rokov. Názov výstavného projektu Private/Public odkazuje k úzkemu prepojeniu autorovho osobného života so životom verejným a predstavuje výber z jeho aktivít za posledných dvadsať rokov, pre ktoré je charakteristické opustenie galerijného rámca. Aktivistické, ekologické a politické práce nie sú však podmienené aktuálnymi umeleckými trendmi, ale predstavujú v autorovej tvorbe prirodzenú tendenciu, ktorá bola prítomná už v jeho predchádzajúcom diele.

Sociálna angažovanosť, ekoaktivizmus a artivizmus sa najkomplexnejšie prekrývajú v permanentnej akcii Moja cesta (1993-doteraz), ktorej povahu v 90. rokoch vymedzil ostrý spor o ne/vybudovanie supermarketu, úspešnom „vybojovaní“ tohto zápasu a následnom pretvorení časti sídliska na (dnes už husto porastený) park. Performancie, akcie, eventy, fotografie, listy s ekologickým apelom, žiadosti a petície súvisiace so snahou o udržanie takto vzniknutého prírodného prostredia dokumentujú ucelený, neustále sa rozvíjajúci procesuálny charakter tohto diela. Tento etický obrat, postavený na fenoméne starostlivosti premosťuje a posúva doterajšiu autorovu tvorbu k radikálnym polohám, k priamej angažovanosti stierajúcej rozdiel medzi umením a sociálnou či politickou aktivitou.

V 90. rokoch sa uskutočnilo niekoľko akcií, ktoré sa z perspektívy sociálneho modu v Balážovej tvorbe javia dnes ako kľúčové. Ako jeden z hlavných podnetov zaznamenávame performanciu Artwart, ktorá sa uskutočnila na samostatnej autorovej výstave v Galérii Jána Koniarka v roku 1997, a v rámci ktorej sa po prvýkrát slovo Wart (ang. bradavica, ale aj war a art) objavuje.

Rovnako v tomto roku sa udiala organizačne asi najmasívnejšia akcia (s bratislavskou a trnavskou verziou) s názvom Skarabeus, ktorá pod Balážovým vedením a organizáciou predstavovala politickú manifestáciu proti zrušeniu Trnavskej univerzity a jej vyvrcholením bolo oficiálne odovzdanie otvoreného listu vtedajšiemu predsedovi vlády, Vladimírovi Mečiarovi.

Ekoaktivistické prístupy prichádzajúce do stretu s politickou mocou majú zase svoje pokračovanie v performancii Zákony rastu (1999), kde ničenie mincí, zasadenie ich kovového prachu do zeme a následné polievanie odkazujú k ekonomickým tokom a ironicky k „rastu“ HDP.

Snaha o budovanie určitej formy spoločenstva, ktorú je dnes možné chápať aj ako odkaz k aktuálnym participatívnym tendenciám, je projektovaná do série akcií s názvom Koniarek Rock Stone, prebiehajúce medzi rokmi 1997-2002, ktoré popri svojej apelatívnej povahe mali priamy dosah na fungovanie Galérie Jána Koniarka v Trnave a zaslúžili sa nielen o prístavbu nového krídla galérie, ale aj o vybudovanie stálej expozície Koniarkových diel či jeho monografiu.

Moment odporu a inštitucionálnej kritiky paralelne pokračuje v koncepte rozposielania iniciačných listov, petícií, protestov a výziev, ktoré dokumentujú porevolučné, umelecko-politické dianie na Slovensku. Pod názvom Wart preberá tento cyklus po roku 2000 na seba podobu autonómnej série konceptuálnych listov, ktoré zároveň slúžia na dokumentáciu súčasného spoločensko-politického diania. Každý „wart“ je samostatný list, protestsong obsahujúci nesúhlasné stanovisko voči postupom a rozhodnutiam zo strany ministerstiev, vyšších územných celkov a galérií, s priloženým potvrdením o doporučenom odoslaní. Každý list má svoje označenie a poradové číslo v roku, v ktorom bol odoslaný, je verejným dokumentom a dôkazom autorovej snahy vytvárať na politické štruktúry tlak zo strany obyčajného občana.

Výstava trvá do 27. júna.