HURBANOVO. K včelám sa vraj dostal omylom. Vysadil 200 marhúľ a po prvej sezóne zistil, že v čase ich kvitnutia na nich takmer žiadna včela nebola.„Možno bol chladný rok alebo to malo iné dôvody. V každom prípade som sa rozhodol, že potrebujem včely. Od bratanca som si ich chcel na sezónu „požičať“. Lenže koncom apríla mi doniesol prázdny úľ – že včely si vraj mám chytiť.
S bývalým kolegom zo Štátneho majetku Bajč sme skutočne jeden roj chytili, dali do úľa a potom som si začal na webe čítať, čo s nimi – keď ich už mám v úli,“ hovorí Peter Varga z Hurbanova.
Namiesto starého úľa si kúpil štyri nové. Medomet dostal od brata, kolegovia mu darovali škrabku, metličku, dymák, odviečkovač a ďalšiu výbavu. Včelstvo postupne rozšíril na 17 rodín v normalizovaných nízkonástavkových úľoch.
Každá rodina je iná
„Mal som začiatku úžasné včely. Chodil som k nim bez rukavíc, bez kukly. Ak sa búrili, stačilo si zapáliť cigaretu. Lenže som ich predal, aby som nemal dva typy úľov.
A tie ďalšie sú hrozné potvory. Sú vraj pracovitejšie, ale keď otvorím úľ, ani rámik nevidím – toľko ich mám na maske. Keď im chcem nanútiť novú matku z lepšieho chovu, neprijmú ju. Zabijú ju a vychovajú si svoju – takú istú drzú ako predtým. Ale nevzdám sa, tento rok sa o to pokúsim opäť. Alebo jednoducho ten úľ vysypem na včelnici a v ňom založím novú rodinu. Veď sa ony niekde do susedných úľov vprosia,“ hovorí včelár.
Záľube sa venuje od roku 2007, ale napriek tomu tvrdí, že sa stále ešte učí. Keď sa jeden rok príliš intenzívne venoval rozvoju firmy, jeho včely sa navzájom „vyrabovali“, až zostali len dve rodiny. „Dal som si pauzu a vlani som sa k včelám vrátil. Mám trinásť rodín, chovám si štyri náhradné matky z dobrého včelstva,“ pokračuje.
Ako nezabiť včely
„Produktívnych“ včelárov so stovkami rodín rešpektujú aj poľnohospodári. Ani ich odvetvie by bez včiel nemohlo existovať. „Menší“ včelári sa musia s agrofirmami dohodnúť individuálne. Niekedy to dopadne tak, poľnohospodári včelára trikrát upozornia, ale ani raz pole nepostriekajú. A nakoniec vyjdú s postrekovačmi aj bez upozornenia.
„Ak ich nezabije postrek, zabijú ich vlastné včely. Lietavky chytia inú pachovú stopu, strážkyne ich nepustia do úľa a bojuje sa na letáči. Poľnohospodár musí mať aj dušu, nielen tabuľky výnosov,“ upozorňuje Peter Varga.
Iná klíma – iný med
Tento rok už začal úle prevážať k lánom, na ktorých včely nájdu dosť peľu a nektáru. Ale vraj je to čoraz ťažšie.
Kedysi na poliach nezostávali žiadne strniská. Osiali ich krmovinami a tie kvitli. Dnes tu na juhu kvitne repka, potom chvíľu agát a nato slnečnica. Po nej nemáme žiadne podhorské lúky, kde by včely nazbierali zásoby na zimu.
„Zmenili sa klimatické podmienky. Keď som začal včeláriť, točil som kvetový med z ovocných stromov. Dnes ho už nevytáčam. Slivka s marhuľou už kvitnú v rovnakom termíne, zo dňa na deň prechádza zima do jari.
Na jar včely potrebujú čas na rozvoj a až výdatné zdroje nektáru ich pohnú k búrlivému rozvoju. Až keď naplnia plodisko medom a peľom, začnú nosiť aj do medníka. Všetky stromy kvitnú počas dvoch týždňov. Včielky ich nestihnú opeliť ani nanosiť toľko medu, aby sa ním dalo zaoberať. Kedysi som počas roka točil štyri druhy medu. Teraz sú roky, kedy sa musím uspokojiť s dvomi.
Asi budeme musieť včely už pred príchodom jari prikrmovať a pomaly „štartovať“. Lebo ony majú ešte biologickú jar a my už pomaly chceme zbierať z polí úrodu.“
Svoje rodiny nevykorisťuje
Peter Varga nie je veľkoprodukčným včelárom. Potrebuje opeliť 250 ovocných stromov, vyprodukovať med pre rodinu a kamarátov. Nemusí preto „vykorisťovať“ včely ani točiť z ich úľa všetko, čo nazbierali.
„Nikdy neberiem med z plodiska. Nechám včielkam aspoň 12 – 15 kíl medu, aby mohli preklenúť obdobia medzi kvitnutím jednotlivých plodín,“ zdôrazňuje.
Vzhľadom na obsah bielkovín a vitamínov považuje za najkvalitnejší med repkový. Jeho osobitosťou je pastovaný repkový med.
Včely Petra Vargu sme našli v agátových lesoch pri Bajči. Práve kontroloval „osadenstvo“ úľa.
„Mal som dojem, že sa vyrojili, lebo v posledných dňoch slabšie lietali. Ale tri spodné nástavky sú plodové – a keďže sú plné, nevyrojili sa a duša je namieste,“ skonštatoval. Za uplynulé roky už zo stromov zbieral nejeden roj.
Babuškáme si včely
„Je diametrálne odlišný náš postoj amatérov oproti veľkovýrobcom medu. My “malí včelári” si včely babuškáme, snažíme sa obnovovať ročne dielo včiel (plásty) v rozsahu minimálne 50 percent, čo žiadny ”veľkovčelár” nespráví. Je to veľa práce, nákladov a energie, ale my včelárčime v prvom rade pre radosť. Na druhej strane si vážime svoje zdravie a zdravie našich kamarátov a známych, ktorí náš med konzumujú. A chvália,“ dodáva Peter Varga.
Nesporným dôkazom tohto tvrdenia sú dva kočovné vozy neďaleko včelnice, ktoré sú v dezolátnom stave a vlastní ich “veľkovčelár”. Názor na zdravotný stav včiel, ale aj včelích produktov si môže každý náš čitateľ vytvoriť sám.
Agátovú sezónu v Bajči tento rok predčasne ukončili lejaky. Tunajší včelári budú čakať, či posledná tohoročná znáška slnečnicového medu dopadne lepšie.
