Známy pútnik pred dvoma rokmi prešiel neuveriteľných viac ako 900 km na ceste do katedrály v Santiago de Compostella, kde sú uložené pozostatky svätého Jakuba. Tak, ako sa poklonil jednému z dvanástich apoštolov, sa vlani rozhodol vzdať hold futbalu.
„Mám ho rád, rovnako aj turistiku, preto chodím peši. Pred minulou sezónou som si povedal, že budem na zápasy Branču chodiť peši a dodržal som to,“ hovorí 63-ročný fanúšik účastníka I. triedy ObFZ Nitra. „Najďalej som to mal do Machuliniec – z domu som vyrazil už o pol šiestej ráno. Každý sa ma pýta, koľko mi zvykne trvať cesta. Na púti som sa však od Španielov naučil, že cestu nemôžete podceniť, musíte si ju priam vážiť. Radšej treba vyraziť skôr, ako by ste ju mali uraziť, lebo inak vás cesta vyhodí. Do Machuliniec je to z Branču 38 km, s tromi zastávkami na oddych som to zvládol,“ opisuje Emil Tóth. „Ďaleko to bolo aj do Žitavian, po ceste ale stretám veľa dobrých ľudí, čo mi dodáva sily. Už som bol v Zlatých Moravciach a sadol som si vedľa stanice na pivo. Prišiel ku mne pán Maco, slovo dalo slovo, dali sme si poldeci a ešte mi aj skratku do Žitavian ukázal,“ usmieva sa ostrieľaný svetobežník.
Ešte ako mládenec odišiel z Branču za školou do Bratislavy, domov sa vrátil po štyridsiatich rokoch. „Na šalianskej strane ma zamrzelo, že v Seliciach, kde je krásny štadión, nemali dôchodcovské vstupenky, ešte sme tam aj prehrali a odvtedy to s nami išlo dole vodou,“ naveľa sa berenčský srdciar predsa aj zamračí.
Manažér klubu Ladislav Lörincz hovorí, že Emil Tóth je najverejnejší fanúšik. Nevyčíta mu ani posledné dve absencie. „V Golianove som nebol, lebo sme išli na púť do Rumunska a chýbal som aj v Kolíňanoch, vtedy ma veľmi boleli nohy,“ hovorí pán v rokoch s ohňom v srdci. „Nikdy som nemal problém s návratom domov, vždy sa našiel niekto, kto ma zobral,“ pochvaľuje si Emil Tóth súdržnosť rodákov. Hoci má doma auto, na futbal s ním chodiť nemieni ani v novej sezóne. „Rozhodol som sa, že presedlám na bicykel! Už nechcem vynechať žiaden zápas našich chlapcov,“ dušuje sa fanúšik, ktorého môžu Berenčanom závidieť široko-ďaleko.
Emil Tóth auto má, no na zápasy Branču chodí pešo. Má totiž rád futbal a turistiku.
